V posledných týždňoch zostali viacerí občania našej obce zaskočení. Niektorí zistením, že sa plánuje budovať asfaltka, ktorá spojí Gaštanovú aleju s hrádzou, ďalší petíciou proti tomuto zámeru, spísanou tými prvými. Ako to je s plánovanou asfaltkou cez les?
Petíciu proti nej podpísalo okolo 200 ľudí (nie všetci sú Rusovčania, ale dá sa predpokladať, že ide o viac než 150 občanov Rusoviec), ale ozývajú sa aj vcelku racionálne hlasy, argumentujúce vyriešením problému s blatom a kalužami.
Predĺženie asfaltovej cesty cez les je v skutočnosti súčasťou plánovaného cyklochodníka. Ten sám o sebe je zaiste dobrou vecou, voči ktorej nikto rozumný nebude namietať. Namieste je však otázka, či je kvôli cyklochodníku nutná plnohodnotná asfaltová cesta. Korčuliari ju ocenia, cyklistom by však stačila obyčajná spevnená lesná cesta (napokon, takých cyklochodníkov je po Slovensku neúrekom).
Kam smerujú obavy ľudí: okrem toho, že samotná asfaltka v lese je vec diskutabilná, visí vo vzduchu dôležitá otázka: nie je takáto cesta nenápadným krokom smerom k „využitiu“ ďalších lukratívnych pozemkov? Vedenie obce slovami zástupcu starostu Radovana Jenčíka trvá na tom, že v žiadnom prípade. Pamätníci zas argumentujú rovnakým a tiež verejne prezentovaným postojom jeho strýka a starostu k územiu, na ktorom sa vraj nebude stavať a ktoré sa dnes volá ulica Pri Rusovskom ramene. Navyše, faktom je, že na Slovensku dokonca ani chránené územie či územný plán nebývajú dostatočnou ochranou pred dlhodobým zámerom vlastníkov – developerov – Tatry by mohli rozprávať.
Vec teda zostáva v polohe viery či nedôvery v dobré úmysly – pozor, nielen dnešného vedenia obce, ale aj vlastníkov pozemkov, pretože ich vlastníctvo prežije dnešné vedenie obce aj jeho sľuby.
Nie je našou ambíciou na tomto mieste sa postaviť iba na jednu stranu. Jedno však treba povedať: to, čo zlyhalo, je informovanosť. Ak sa podľa slov zástupcu starostu o cyklochodníku už 6 rokov verejne hovorí, prečo o ňom ľudia nevedia? A v tomto prípade treba ísť ešte o krok ďalej: nezaslúži si táto téma viac než „len“ poctivo informovať? Nezaslúžila si debatu s občanmi a hľadanie riešenia, ktoré by vyhovovalo väčšine, a to v čase, keď sa o spôsobe riešenia rozhodovalo?
Skutočná participácia stojí úsilie – zažili sme to napríklad, keď sme hľadali spoločný názor na budúcnosť Gaštanovej aleje. Ten proces trval asi pol roka. A boli aj hlasy proti gaštanom, ktoré, aj keď menšinové, našli odozvu v riešení. Ale to úsilie prinesie plody: občanov stotožnených s riešením a so svojim okolím. Nie je to lepšie než naše typické „vybavili sme pre vás“?
Vlado Mokráň
