Z denníka jednej poslankyne

Lucia Tuleková-Henčelová

Milí Rusovčania,

história našej mestskej časti siaha do dávnych čias. Hlbokú stopu tu zanechali nielen Rimania či zaujímaví vlastníci a hostia rusovského kaštieľa, ale predovšetkým jej obyvatelia.
Pred viac ako 100 rokmi žila naša obec čulým spoločenským i kultúrnym životom. Mohli sme sa pýšiť tým, že pri nie veľmi početnej komunite (žilo tu v tom čase necelých 1500 obyvateľov) sme mali 6 fungujúcich mäsiarstiev, evanjelickú, katolícku i židovskú školu, prosperujúce a vo svete známe záhradníctvo, kino, ochotnícke divadlo, obecnú krčmu a dokonca istý čas aj kasíno. Rusovce a Rusovčania tak mohli žiť nákupmi, zábavou, kultúrou i klebetami. Príležitostí na to bolo mnoho.
Dnes sú Rusovce známe skôr ako „prespávareň“, a to i napriek tomu, že počet obyvateľov sa za jedno storočie výrazne nezvýšil. V kalendári obecných podujatí si síce stále môžme vybrať tie, ktoré patria na „správnu dedinu“, avšak akoby sme zaspali dobu a prestali rozvíjať naše záľuby či podporovať nové trendy v komunitnom plánovaní. Občianske združenia, ktoré kedysi vypĺňali voľný čas Rusovčanov, pre nezáujem a slabú podporu obce prežívajú recesiu.
Výborným nástrojom na presadenie nových aktivít je – už aj v tomto čísle spomínaný – participatívny rozpočet. Tento rok bol pre nás v jeho zavádzaní taký testovací. Snáď sa nám podarilo vychytať jeho nedostatky a v ďalšom roku sa budeme môcť tešiť na väčší záujem zo strany verejnosti, ako aj na nové podnety či zaujímavé nápady.
Spôsobov, ako primäť našich spoluobčanov vymeniť domáce klebetenie za verejnú diskusiu a oživenie spoločenského života, je mnoho. Musíme sa však na tom podieľať – hádam aj všetci. Veď je to predsa len naša dedina, náš priestor, naši susedia☺. Želám nám všetkým tvorivé nasledujúce obdobie.
Lucia Tuleková – Henčelová