Možno si spomínate – asi pred dva a pol rokmi sa objavila informácia o plánovanej asfaltovej cykloceste, ktorá mala spojiť Gaštanovú aleju s hrádzou. Ako to niekedy býva, vzbudila emócie. Petíciu proti tomuto plánu podpísalo vyše 200 ľudí, čo je na rusovské pomery veľmi slušný počet.

Z cyklocesty napokon nič nebolo, pretože príslušné orgány, ktoré posudzovali žiadosť o finančný príspevok z európskych peňazí, konštatovali technické pochybenia a žiadosť neschválili.
Nám tento „odklad“ v podstate pomohol: umožnil nám zamyslieť sa, ako by sa to dalo poňať celé inak. Stanovil som si túto otázku ako jednu z poslaneckých aktivít a dnes vám viem predstaviť výsledok môjho bádania.

Pre a proti

Povedzme si však najprv, prečo vlastne petícia vznikla. Nebol som jej organizátorom, avšak diskusie som sledoval. Treba povedať, že obe strany sporu mali – a vlastne dodnes majú – svoju časť pravdy. Takáto cyklocesta je z tých aktivít, pri ktorých treba zvažovať pre a proti.

Na jednej strane je podpora cyklistickej rekreácie. Tá je nepopierateľne pozitívna: cyklistika je šport, ktorý podporuje zdravie, sprístupňuje rekreáciu v prírode, umožňuje premiestňovať sa ekologicky citlivým spôsobom. Nie je náhoda, že environmentálne citliví ľudia bývajú často vášniví cyklisti alebo prinajmenšom podporovatelia cyklistiky. Navyše takýto chodník skomfortní ľuďom bývajúcim v blízkosti vychádzky aj v daždivom období.

Na strane druhej je základná otázka: chceme asfaltku v lese? Už len predstava zmeny dnešnej prírodnej lesnej cesty na asfaltku vzbudzuje u mnohých (vrátane mňa) odpor. A keď sa k tomu pridá obava z možných bočných úmyslov, pretože človek nevie, či pozemky, okolo ktorých bude nová asfaltka viesť, naozaj zostanú prírodnými a nie je to príprava na investičnú činnosť, výsledok je pre mnohých jasný: asfaltku nechceme.

Tiež som petíciu podpísal. Z dvoch možností – asfaltka alebo lesná cesta – si vyberám lesnú cestu. Ale čo ak existuje niečo medzi tým – kompromisné riešenie?

Bádanie

Na tomto mieste sa musím zastať autorov pôvodnej myšlienky. Keď som totiž začal zisťovať, akú má cyklo-asfaltka alternatívu, s prekvapením som zistil, že to takmer nikto nerieši. Či u nás alebo v zahraničí. Hovoril som s ľuďmi z cyklokoalície, cyklokoordinátorom, zodpovednými ľuďmi z Magistrátu, aktivistami, zisťoval som, ako to je v cykloveľmoci – Holandsku.

Ono to nie je jednoduché, pretože cyklochodník musí byť pevný. Vzhľadom na lokalitu chceme, aby zvládol aj kočíky či kolobežky. A zároveň chceme, aby bol prírodný. A dokonca, keďže prvá časť je využívaná aj lesníkmi, musí zniesť aj ťažké stroje.

Výsledok

Napokon som sa však k výsledku dopracoval. A tu som rád, že vám môžem priniesť dobrú správu: alternatíva existuje.

Jej princíp je v tom, že ide o spevnenú cestu, vyskladanú z rôznych štrkových vrstiev – na spodku je väčšie kamenivo, frakcie sa postupne zmenšujú a na povrchu je ten najjemnejší. To by však nestačilo. Aby bol výsledok použiteľný a dlhodobo funkčný, je nutné utlačiť povrch špeciálnym mechanizmom. 

Výsledok je pre bicykle luxusný, pre kočíky tiež. Jediný, pre koho tento povrch nie je dokonalý, sú korčuliari. A ak je povrch správne upravený, zvládne aj ťažké stroje lesníkov.

Riešenie však zároveň zostáva prírodné – jediný použitý materiál je štrk. Takýto chodník je vodopriepustný a vo svojej podstate ekologický.

A ešte drobnosť: je lacnejší ako asfaltka.

Prečo sa teda tento povrch nepoužíva kade-tade? Ťažko povedať. Ale vzhľadom na to, aké bolo náročné dopracovať sa k informáciám, jednoducho o ňom málokto vie a tiež nie je veľa firiem, ktoré to dokážu spraviť. My však v tomto momente máme dostatok informácií na to, aby sme už asfaltku v lese budovať nepotrebovali.

Je takýto povrch dôveryhodný?

Choďte sa pozrieť sami. V Bratislave je jeden kúsok cyklocesty vybudovaný presne týmto postupom: na konci Peknej cesty smerom na Spariská; tento úsek bol dokončený minulý rok. Postaralo sa o to nové vedenie Mestských lesov, ktoré sa snaží o prírode blízke postupy. Naozaj, kto máte pochybnosti, choďte sa tam pozrieť.

A čo si o tom myslí riaditeľ Mestských lesov Ing. Matej Dobšovič? „Tento povrch je výbornou kombináciou kvality a zodpovednosti voči prírode. Nenarúša lesné prostredie, pričom svoj účel dokonale plní,“ povedal pre náš časopis.

Môj návrh teda je: keď budeme uvažovať o dokončení tejto cyklocesty, poďme na to ekologicky. Verím, že odpor voči tomuto riešeniu už nevznikne.