Rozhovor s Tamarou Reháčkovou o budúcnosti rusovského parku

Prvýkrát sme sa videli pred 15 rokmi. Bola spoluautorkou štúdie rekonštrukcie parku, ktorá vznikla v rámci participačných aktivít, pri ktorých si občania Rusoviec spomínali na minulosť a vyjadrovali sa k budúcnosti rusovského parku. Dnes je hlavnou autorkou projektu, ktorý sa bude v parku realizovať.

Krajinná architektka Ing. Tamara Reháčková, PhD.

 

Začnime štúdiou, na ktorej si sa podieľala pred 15 rokmi. Tá vznikla so zapracovaním podnetov občanov, takže je pre nich zaujímavé, či ju dnešný plán reflektuje.

Nielen reflektuje, my sme sa dostali na vyššiu úroveň. Vtedy to bola štúdia, teraz máme realizačný projekt.

Ale nejde proti tej štúdii?

Nie, to v žiadnom prípade.

Vedela by si stručne pomenovať, ako by mal vyzerať zrekonštruovaný park?

Ja by som radšej najprv popísala proces. Ono to totiž vôbec nebolo jednoduché.

Z Rusoviec nemáme toľko informácií ako z iných parkov a záhrad – zachovanú dokumentáciu, plány. Čo máme, sú historické fotografie, ktorých je síce obrovské množstvo, ale málo z nich ukazuje reálny stav parku.

Potom sú tu tie často publikované historické mapy – ale to sú mapy, nie plány. Ony až tak presne neodpovedajú na otázky ako napríklad kade viedla komunikačná sieť. Čo mi veľmi pomohlo, bol podklad od Pepu Mallineritsa, ktorý mal z viedenského archívu – plán parku z roku 1900, kde sú vyznačené plánované zásahy v parku. Z tohto podkladu som do určitej miery vychádzala.

Ďalšia dôležitá vec bol archeologický výskum. Mňa zaujímal výskum s georadarom, ktorý by mohol zachytiť trasovanie chodníkov.

Potom som sa dostala k materiálom z roku 1988 – tam bol prepis rozhovoru s pamätníkom, ktorý opisoval, čo bolo kedysi v parku.

Ďalšia skupina prípravných prác bol arboristický prieskum a inventarizácia. Na začiatku roku 2017 prišli geodeti a  zamerali každý strom, všetky hranice kríkových porastov, cesty atď. Čiže my sme mali veľmi podrobný podklad.

Na základe týchto podkladov sa navrhli aj potrebné asanácie a ošetrenia. Treba povedať, že sme k tomu pristupovali veľmi zodpovedne, žiadny strom nebude vyrúbaný samoúčelne. Obzvlášť starostlivo sme zvažovali väčšie stromy s obvodom kmeňa nad 200 cm. Ale park od roku 1945 nemal žiadnu systematickú údržbu, jedine nejaké partizánske zásahy. Nikto s ním systematicky nepracoval. My sa teraz potrebujeme dostať do stavu, ktorý budeme považovať za východiskový pre ďalšie desaťročia.

Ako je to so zdravotným stavom stromov?

Najväčším problémom je imelo. Kto chodí do parku aj v zime, vie, že mnohé stromy sú zelené len preto, že sú obsypané imelom. Tie sú z bezpečnostného hľadiska nebezpečné, mnohé sú v havarijnom stave. Keď som v roku 2018 robila po roku aktualizáciu inventarizácie, mnohé stromy už boli spadnuté. Raz sme tam boli po víchrici a okolo nás padali konáre. Netreba to podceňovať.

To, že bol park dlhodobo zanedbávaný, vieme. Ale aj tak, bude to bolieť, keď tam budú motorové píly…

Ešte širší úvod, ktorý zvyknem hovoriť, je: záhrady a parky sú človekom vytvorené diela. Ak majú pretrvať desaťročia či až storočia, potrebujú neustálu údržbu. Ich hlavnou zložkou je biotická zložka, čiže rastliny. Tie sa vyvíjajú – ako ľudia. Sú mladé, starnú až sa dostanú do štádia, že keď chceme udržať kompozičný zámer, musíme ich zameniť za iné. A to sa dlhé roky nedialo. Je  tam tiež veľmi veľa náletových stromov. Sú nahusto a aj z toho dôvodu nerastú komfortne.

Opakujem: žiadny strom, ktorý bude vyrúbaný, nebude vyrúbaný bezdôvodne. Bude vyrúbaný, pretože je to nálet alebo je fatálne napadnutý imelom – to je najhlavnejší dôvod, imelo je parazit, ktorý vysáva zo stromu všetky živiny. Ekonomicky je ako-tak opodstatnené odstraňovanie imela, kým ich je na strome do 5. Aj to je diskutabilné, či vôbec.

Čo si má teda človek predstaviť? Koľko percent hmoty ubudne výrubmi?

Keby sa to dalo urobiť cez noc, tak si to ľudia ani nevšimnú. Nie je to veľké percento.

Ale platany sa nebudú rúbať?

Nie, vôbec nie. Dokonca niektoré stromy budú ponechané ako žijúce torzá. To súvisí s tým, že aj na historické parky sa už dnes pozeráme aj z hľadiska biodiverzity. Je cieľom zachovať aj vzácne spoločenstvá hmyzu.

Čiže nejdeme prísne po predstave anglického parku, ale bude mať aj dimenziu ekologickú?

Určite. Ten trend je celosvetový. Každý vytipovaný strom obhliadne entomológ – to sa robí tesne pred výrubom. Tiež príde človek, ktorý zhodnotí stromy z hľadiska výskytu netopierov.

Z hľadiska ochrany prírody som razila koncept, že žiadne veľkoplošné náročné zásahy nebudú. Environmentálny prístup je napríklad aj o tom, že znižuješ energetické vstupy. Trávniky, ktoré tam sú, zostanú, len budú prevzdušnené a dosiate. Tieto plochy nebudú ani zavlažované – povedala som si, že je to prírodno-krajinársky park.

Následne budú aj výsadby?

Samozrejme. Inventarizovaných bolo 2 029 stromov a 355 kríkov alebo kríkových skupín. Vysadených bude 114 stromov, 755 kríkov, 17 029 ks trvaliek a 341 805 ks okrasných cibuľovín.

Cieľom rekonštrukcie je vrátiť priestoru prírodno-krajinársky charakter. Ponechať základný koncept – zatienené plochy so stromami sa striedajú s rozvoľnenými zatrávnenými, pribudnú trvalkové záhony v zatienených častiach na oživenie priestoru a aj veľa okrasných cibuľovín, lebo v parku je jarný efekt veľmi výrazný. Cieľom je, aby park bol počas celého roka niečím zaujímavý.

Poďme ku konkrétnym prvkom. Ako bude vyzerať japonská záhrada?

My ju voláme terasovitá záhrada, pretože to nikdy japonská záhrada nebola. Oproti tomu, čo môžeme vidieť dnes, pôvodne pokračovala ďalej smerom k centru dediny. Tie staré fotografie s pergolami boli na mieste, ktoré sú dnes zastavané,  resp. ich už nepovažujeme za súčasť japonskej záhrady. Tá bude obnovená v celej svojej zachovanej časti a bude v podstate hlavným vstupom do parku popri SĽUKu.

Dnešný hlavný vstup bude ale predpokladám uzavretý.

Áno, verejnosť bude vstupovať do parku pri SĽUKu a pri čeľadníku. Terasy sa upravia tak, ako boli, tisy, ktoré tam teraz sú, ostanú, len sa vyvetvia, aby sa tadiaľ dalo chodiť. Krušpány musia ísť von, sú suché. Vysadia  sa nové krušpány, ale tie bude treba ošetrovať, lebo ich napáda škodca vijačka krušpánová – bohužiaľ, s týmto škodcom musíme bojovať.

V strede záhrady bude podľa zachovaných fotografií rekonštruovaná fontána. Celú záhradu chceme zrekonštruovať s maximálnym využitím pôvodného materiálu, aj so zachovaním autentických drevín.

Pred susediacou budovou sú navrhnuté pergoly, pod nimi lavičky. Po konzultácii s pamiatkovým úradom sme sa rozhodli, že urobíme stĺpiky, ako boli pôvodné – z neomietaných tehál a dreva, ktoré bude upravené náterom, aby sa aj opticky a dizajnovo podobali na pôvodné pergoly.

K druhovému zloženiu rastlín: od Pepu Mallineritsa som dostala aj originálny katalóg zo záhradníctva Stephaneum z roku 1912 a tam som si naštudovala pôvodný sortiment. Všetky navrhované dreviny sú zo sortimentu tohto záhradníctva. Mimochodom, sama som bola prekvapená, aký široký sortiment mali.

A čo druhá strana kaštieľa?

Tam poznáme z historických fotografií terasovú úpravu  s tvarovanými drevinami a výzdobou. Tie budú obnovené, bude k nim aj prístup. Prvá terasa bude v bezpečnostnom páse, ostatné budú prístupné pre verejnosť.

A oddelenie bude…

Sklenený plot. To je fajn: človek bude vidieť kaštieľ.

Vrátim sa k otázke, ktorú som chcel položiť na začiatku. Park ako celok – ideme do konkrétneho historického obdobia?

Áno, do obdobia Lónyayovcov. To je rok 1906 a trošku neskôr. Park bol už v minulosti upravený v duchu prírodno-krajinárskych parkov, ale oni doňho vniesli svoje prvky – terasové úpravy, terasovú (tzv. japonskú) záhradu, vodnú vežu a pod.

V časti tesne za kaštieľom sa obnovia terasové záhrady s ružovými záhonmi. Tam boli ruže v živých plotoch, kde sa striedali dva druhy – tisy a tuje, teda tmavá a svetlejšia zelená.

Ako budú vyzerať chodníky?

Základ komunikačnej siete zostane zachovaný. Prístupová cesta ku kaštieľu vychádza z mapy z roku 1900. Zo strany čeľadníka vznikne taký kruh so stromoradiami a lavičkami, kde sa môžeš zmysluplne otočiť.

Novinka je chodník pri Rusovskom ramene, ktorý som navrhla, a pamiatkový úrad s tým súhlasil. Kanál predstavuje vodný prvok, ktorý tam je a nikto ho poriadne nevníma, lebo sa k tej vode nedostane. Bude tu teda chodník pred kanálom s lavičkami. Tam sa obnovia aj výsadby smutných vŕb – zo spomínaného plánu vieme, že tam boli smutné vŕby.

A ďalšie prvky?

Altánok bude obnovený, pribudne aj druhý bližšie ku kaštieľu, ktorý tam kedysi bol na takom vyvýšenom mieste. Bude obnovený podobným spôsobom, ako pergoly: neomietnutá tehla, drevo a strechy budú z medeného plechu ako na zámku, aby sme držali rovnakú materiálovú líniu. Oba altánky budú priechodné a bude sa dať v nich posedieť. Medzi existujúcim altánkom a vodnou vežou vznikne nový chodníček. Vodná veža bude rozhľadňa, čo je asi najlepšie možné využitie.

Budú aj priehľady? Pamätám si, že o tom sa kedysi hovorilo – vraj boli priehľady až na Dunaj.

S týmto som sa stretla, ale to bolo asi možné len v čase, keď sa kanál ako rameno Dunaja považoval za Dunaj. Na hlavný tok Dunaja, tak ako je v súčasnosti, nie je vidno. Keď sa pozrieme na mapu z prvého vojenského mapovania, tak rameno, ktoré je dnes kanálom za parkom, bolo takmer rovnako široké ako hlavný tok Dunaja. Cez toto rameno viedol brod. To bol rok cca. 1780. Zmenilo sa to, keď sa Dunaj zreguloval. Na ortofotomapách je však zámer priehľadu čitateľný, prechádza však cez územie NATURA 2000.

Niektoré priehľady samozrejme budú, napríklad z altánku na kaštieľ, ale nie dokonalé. Napríklad by sme museli vyrúbať veľký krásny platan, aby bol výhľad na kaštieľ dokonalý, ale to nestojí za to. Kvôli priehľadom neobetujeme krásne veľké stromy.

A teraz pre mnohých dôležitá otázka: ako to bude s prvkami pre návštevníkov?

V parku bude detské ihrisko. Bude v blízkosti čeľadníka, kde je plánované komunitné centrum aj reštaurácia. Bude v prírodnom štýle, aj s pitnou fontánkou.

Park bude celý osvetlený, bude mať nové lavičky.

Zrejme historické…

Nie, nie. Ľudia majú zafixované, že v parku musí byť lavička schönbrunnského typu, ale v tomto parku lavičky nikdy neboli. Park patril dvom ľuďom, ktorí sedeli na svojich kresielkach. Všetky lavičky, lampy a koše sú moderné – ako súčasná vrstva na tej historickej. Budú to lavičky drevené, s kovovou konštrukciou, nevtieravý minimalistický dizajn, ktorý do toho prostredia zapadne.

Kto sa o to bude starať?

To neviem. Ja som povedala, že keď budú hľadať hlavného záhradníka, že mám záujem (smiech).

A ešte som zabudla, čo bude ešte obnovené. Keď som pozerala historické fotky, našla som jednu, ako muž a žena stoja pri kamennom stole. A našla som miesto pri cestičke za kaštieľom, kde boli do polkruhu vysadené tisy, takže som si uvedomila – aha, to je to miesto. Podľa tej fotky bude zrekonštruovaná lavica aj so stolom. Teším sa, že sa vrátime do toho stavu.

Amfiteáter pôjde preč?

Pôjde preč. Ten je hrozný, pôsobí pri pohľade na kaštieľ veľmi rušivo.

Má park potenciál, aby slúžil aj na miestne kultúrne akcie?

Považuješ za kultúrnu akciu to, čo tam býva?

Áno… možno keď bude mať trochu komornejší štýl. Našou predstavou je nevylúčiť z parku verejné akcie. Neviem, či bude možné dotiahnuť tam aj stánky…

S tým súhlasím. Ale je to národná kultúrna pamiatka, treba k tomu tak aj pristupovať. Je to otázka formy – aj na Bratislavskom hrade býva gastrofestival a podobne. Myslím, že to je potom vec názoru Krajského pamiatkového úradu, či to povolí.

Je to asi otázka miery a citlivosti, ako urobiť takú akciu.

Áno. Ale ja vnímam jednu vec: nedávno som bola v Londýne, v Kew Gardens. Tam boli davy ľudí a boli tam preto, že to je park – kvety a stromy. Je tam detské ihrisko, ale to je všetko. Ľudia tam sedia na trávniku, prechádzajú sa, dajú si tam zmrzlinu… Park má byť o tom. Ľudia by mali chodiť do parku, pretože tam je zeleň, spievajú tam vtáky, vidia tam kvitnúť kvety, môžu si ľahnúť na trávu. Môj názor je, že park nie je lunapark.

U nás nie je tradícia vnímať park alebo záhradu ako umelecké dielo, umeleckú tvorbu. A to je chyba, všade inde to tak je. Ľudia chodia do parkov, lebo sú to parky. Ak chcem ísť na kolotoč, pôjdem inam. Tiež tendencia, že všade musí byť všetko… Aj toto detské ihrisko – je to novotvar a veľký kompromis, že to povolili, ale je dobré, že tam bude, aby ten priestor žil, aby tam ľudia mohli ísť aj trebárs na pol dňa. Kto chce ísť do prírody, môže ísť ďalej do lesoparku a kto chce ísť za iným typom zábavy, môže ísť napríklad do Pontea.

Budú tadiaľ môcť ísť cyklisti?

Nemali by. Mali by tlačiť bicykel, budú tam aj cyklostojany. Ten priestor je síce veľký, ale cyklisti by ten priestor posunuli niekam inam.

Chodníky budú aké?

Mlatové. To je mechanicky zhutnené kamenivo – špeciálny kvalitný autentický povrch, ktorý sa používa v historických parkoch. Tam sa dá chodiť aj v podpätkoch či s kočíkmi. Je to kultivovaný povrch, ktorý sa ale hodí do historických parkov.

Park by celkovo mal chytiť druhý dych: od jari tam bude niečo kvitnúť, pribudnú aj kvitnúce stromy, ostanú všetky tie veľké tisové skupiny, ku ktorým budú ako kontrast vysadené kvitnúce kry – bude sa na čo dívať.

Park bude aj citovo bezpečnejší, pretože zmiznú skupiny náletov, bude to celkovo priehľadnejšie.

A okrajové časti zostanú hustejšie?

Najhustejšia zostane časť medzi platanmi a kanálom. Do nej bude najmenej zasiahnuté.

Vieš sa vyjadriť k tomu, ako dlho bude trvať rekonštrukcia, aký bude dočasný režim a podobne?

Najprv sa bude robiť arboristika, čiže ošetrenie stromov – na to už je vyhlásená súťaž. To bude nejakú dobu trvať. Potom bude treba robiť chodníky, siete pre osvetlenie a podobne. Výsadby a krajinná architektúra sa môžu robiť až následne. Presné časovanie však ja neviem povedať.

Čiže ľudia sa nemusia báť, že by sa niečo vysadilo a následne poškodilo.

Núka sa otázka, či nie je nelogické, keď urobíme najprv okolie a nie samotný objekt kaštieľa.

Park si môže žiť svoj život. To, že sa bude v kaštieli vnútri rekonštruovať, sa s parkom nebije – park môže slúžiť verejnosti. Ja by som tieto veci nespájala.

Stretla si sa už aj s nejakou negatívnou reakciou na tento plán?

Ten proces nebol jednoduchý a boli potrebné kompromisy. Ja som v ňom presadzovala to, čo som považovala za dôležité pre park a jeho ďalší život, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj návštevníci. Teším sa, že výsledok je v takejto podobe a verím, že sa ľuďom bude páčiť. Aj keď vždy sa nájdu takí, ktorým sa niektoré prvky páčiť nebudú, alebo dokonca nič. Mala som aj trochu obavu, ale zatiaľ som sa nestretla so žiadnou negatívnou odozvou, ľudia zatiaľ hovorili, že super, že sa ide niečo robiť.

Dúfajme, že výsledok bude naozaj taký, ako je naplánovaný. Ďakujem za rozhovor.

Rozhovor viedol Vlado Mokráň