Obdobie korony nám ukázalo mnohé výzvy, o ktorých sme tušili, či vedeli, ale nebola odvaha ich realizovať. To sa týka aj reformy školstva, o ktorú sme sa už niekoľkokrát pokúšali, zatiaľ bez väčšieho úspechu. Napriek tomu, že pracujem v školstve, rada by som sa s vami podelila o postrehy, ktoré mi karanténa priniesla ako matke 2 školopovinných detí a jedného škôlkára.
Karanténa nás všetkých zaskočila, takmer všetci sme sa museli popasovať s novými pravidlami, improvizovať a hľadať rôzne riešenia fungovania. Deti zostali doma, zo dňa na deň sa z rodičov stali učitelia, a tak sme mali možnosť “nahliadnuť” do školského systému oveľa bližšie ako doteraz.
Za seba musím skonštatovať, že prvé týždne boli pre mňa veľmi náročné – nájsť balans medzi prácou a učením s dvoma deťmi a jedným krpánikom, ktorý tiež chcel byť zapojený, domácnosťou, sama bez odcestovaného muža, bolo miestami nad moje sily. Vtedy sa ukázalo, ako je dôležitá podpora nielen od kamarátov, ale aj zo strany školy.
Ako som mohla pozorovať, každá škola hľadala svoj vlastný prístup – niektoré posielali rodičom maily plné podpory, že to spolu zvládnu, hľadali možnosti, ako čo najskôr byť v osobnejšom kontakte s deťmi a na online vyučovanie nabehli už v prvých týždňoch. V iných škola vecne informovala o situácii a ponechala ďalšiu komunikáciu na svojich učiteľoch. Na niektorých školách učitelia prispôsobili osnovy tak, aby sa deti v prvom rade cítili bezpečne a postupne prichádzali s učebnou záťažou. Inde sa učilo, akoby sa nič nezmenilo, posielali sa siahodlhé správy s úlohami a termínmi – rodičia úlohy fotili a posielali späť. Niektorí učitelia sa striktne držali osnov a plánu, ktorý mali vypracovaný, iní sa nebáli upustiť od nich a dať deťom to, čo bolo v tej chvíli pre ne dôležité a povedali si, že plány dobehnú neskôr. Tých prístupov bolo skutočne množstvo, ale čo sa ukazuje ako podstatné je, aké nastavenie má vedenie školy, akú podporu dá vedenie svojim učiteľom, taká podpora sa dostane k žiakom a ich rodičom. Na sociálnych sieťach vznikli rôzne skupiny, ktoré si navzájom pomáhali, kde “spolupracovali” učitelia a rodičia a kde sa otvárali aj témy reformy, zmeny osnov, obsahu učiva. Napriek rozdielnym názorom sa všetci zhodli na tom, že je potrebné spoločne hľadať, čo je pre deti najlepšie.
Správa o návrate do školy niektoré deti zarmútila a iné potešila. Moje deti sa už veľmi tešia. Počas karantény boli dni, kedy strácali motiváciu učiť sa, aj si doma poplakali, ako im chýba škola, učiteľka a kamaráti. Boli chvíle, kedy sa tešili, že nemusia vstávať a režim je voľnejší, ale keď zachytili, že 1.6. sa školy otvárajú, skákali od radosti. Netešia sa však na učenie, to je taká nutnosť, ktorá je súčasťou školy, ale výskali od radosti, že budú s kamarátmi a aj pani učiteľkou, že sa budú fyzicky vidieť, cítiť, dotýkať. Jednoznačne sa ukázalo, že škola, v ktorej deti trávia väčšinu času, má pre nich veľký a dôležitý socializačný význam. Tu si deti potvrdzujú, kto sú medzi rovesníkmi, nadobúdajú komunikačné zručnosti, učia sa spolupracovať, argumentovať. Karanténa ukázala, ako je socializácia nevyhnutnou súčasťou našich životov – deti a aj dospelí hľadali možnosti spojenia cez rôzne online platformy, ale osobný kontakt nič nenahradí. Na to, aby sme mohli rásť a rozvíjať sa ako osobnosti, potrebujeme spätnú väzbu od okolia na naše konanie. Myslím, že sa v plnej miere odkryla úloha školy a jej vplyvu na socializáciu a nielen ako inštitúciu odovzdávajúcu deťom vedomosti.
Čo nám ešte odkrylo obdobie pandémie vo vzťahu ku škole? Za mňa určite aj možnosti online vzdelávania a rozvoj počítačovej gramotnosti. Musím sa priznať, že nie som úplný fanúšik počítačov u detí, a moje deti majú striktné pravidlá pri používaní všetkých takýchto zariadení. No napriek tomu mi korona ukázala, aké skvelé možnosti deťom prinieslo online vyučovanie, ako prirodzene a rýchlo sa učili pracovať s týmito nástrojmi. Ako ich to objavovanie bavilo. Oceňovali, ak mohli na internete robiť testy a hneď videli výsledok, mohli sa opraviť, prípadne skúšať danú úlohu až kým ju nemali správne. Táto skúsenosť ma núti zamyslieť sa, ako dokážeme využiť tento načatý potenciál online sveta v škole, aby to malo zmysel. Mne to určite otvorilo obzory a sama cítim, že už nemám toľko predsudkov o IT v škole, ako som mala predtým.
Prajem našim deťom, aby návrat do školy bol pre nich čo najmenej náročný a aby si posledné týždne školy užili s radosťou. Aby na tento školský rok, napriek korone, spomínali ako na skvelý rok s výnimočným zážitkom.
V mnohých školách sa toho počas karantény veľa zmenilo. Verím, že tieto zmeny budú inšpiráciou aj pre iné školy, že máme našliapnuté dobrým smerom s veľkými výzvami a že tentokrát do cieľa dokráčame úspešne.
