Alebo kauza bez dobrého riešenia

Na mieste pri Gaštanovej aleji, kde občianske združenie Krajšie Rusovce vybudovalo malý parčík a ihrisko, má byť cesta k novej výstavbe. A môže za to nová starostka. Ako je to možné, keď Lucia Tuleková bola pred voľbami vždy za zeleň a verejný priestor? Zmenila sa? Tento text prináša druhú stranu príbehu, ktorého prvú stranu píšu organizátori ihriska, ktorí zaň spísali aj petíciu. V jej texte totiž zabúdajú dodať veci, ktoré sú tiež pravdou, čo je škoda, pretože pravda oslobodzuje – musí však byť kompletná.

Hneď úvodom chcem zdôrazniť dve veci: tento text píšem zámerne práve ja, s doplnením informácií od pani starostky. Bojom proti výstavbe na území, o ktoré sa dnes vedie spor, následným bojom proti masívnemu výrubu a riešením nelegálneho výrubu, som strávil toľko času a energie, že nikto súdny neuverí, že by som mohol mať spojitosť s developerom. Nakoniec, s jeho predstaviteľom, p. Kianičkom, som v ostrom spore. Tento pán sa mi osobne vyhrážal, že zaplatím za zdržanie, ktoré sme spôsobili nahlásením nelegálneho výrubu na políciu, keď sa vďaka vyšetrovaniu zastavil proces výstavby. Ako to presne myslel, neviem. Ale bol ma spolu s developerom p. Kisishvillim presviedčať priamo pred mojim domom. Ich výraz, keď odchádzali, by som nazval “veľmi sklamaný”.

Druhou vecou, ktorú chcem zdôrazniť, je, že ako mne, tak aj novej starostke Rusoviec veľmi záleží na verejných priestoroch vrátane detských ihrísk. Preto hneď na úvod verejne sľubujem, že budeme hľadať možnosti, ako aj v štvrti pri Gaštanovej aleji vybudovať takéto miesto.

O čo tu ide

Len veľmi z rýchlika. Zámer na mieste pri Gaštanovej aleji stavať domy presadil ešte v roku 2002 starosta Dušan Antoš. O tom, ako podviedol vtedajších poslancov, som podrobne písal v tomto článku. Prečítajte si ho.

Keď koncom roku 2014 vysvitlo, že niekto chce v tejto lokalite rúbať, všetci boli prekvapení. Bol som však sám, kto proti výrubom bojoval. Antošovi ľudia spočiatku mlčali, len pod mojim uvedeným článkom anonymní diskutéri presviedčali, že vlastne nejde o les a starosta na stránkach Rusovských novín tvrdil to isté.

A potom prišla chyba investora. “Niekto” stromy predčasne vyrúbal, pričom výrubové povolenie ešte nebolo právoplatné. Keď som v to februárové ráno volal políciu a strávil ho celý na mieste a potom u policajtov, nastal aj spomínaný konflikt s p. Kianičkom. Výsledky tohto kroku boli:

1. Investor, ktorý sa k výrubu nehlási, ušetril cca. 130 000 €, čo je spoločenská hodnota vyrúbaných stromov. Ak by počkal, rúbať by mohol, len by musel riešiť chránené rastliny a náhradnú výsadbu alebo zaplatiť spoločenskú hodnotu stromov našej MČ.
2. Keďže sme spolu s Andrejom Kovaríkom zo ŠOP podali trestné oznámenie, výstavba sa zastavila.

Ak vás to zaujíma, môj článok o výrube nájdete tu.

Odvtedy vec stojí. Treba však povedať, že to je len dočasný stav, pretože pozemky sú podľa platného územného plánu a najmä územného plánu zóny určené na výstavbu.

Posledne uvedené je z dnešného hľadiska kľúčové: nebolo v našich legálnych možnostiach výstavbu definitívne zastaviť. Citujem z môjho článku spred 5 rokov: “Ochrániť tento les dnes, keď je územný plán na dané parcely definovaný ako zastavané územie, je z hľadiska obce prakticky nemožné.” Zlo bolo vykonané už v roku 2002 a platný územný plán je – v tomto prípade bohužiaľ – platný územný plán. Jedinou teoretickou možnosťou záchrany lesa bolo, že územie je v iných mapách zároveň biotopom európskeho významu, túto našu výhradu však odvolací orgán neakceptoval.

Riešenie

Nejaký čas po výrube prišiel Radovan Jenčík, ktorý bol od výrubu v spojení s niektorými obyvateľmi priľahlých domov (dnes OZ Krajšie Rusovce), s riešením, ktoré označil ako definitívne. Spočíva v nasledovnej úvahe:

• úzky pozemok, ktorý má slúžiť ako príjazdová cesta k novej výstavbe, nepatrí developerovi, ale Magistrátu. To znamená, že nad ním developer nemá kontrolu.
• tento pozemok je síce v územnom pláne zóny definovaný ako cesta, ale to neznamená, že musí byť postavená hneď. Urobme preto “habaďúru”: postavme tam park s ihriskom. Developer sa nebude mať ako k svojim pozemkom dostať.

O tomto riešení Radovan Jenčík presvedčil aj zastupiteľstvo. Na otázku dnešnej starostky, či nájomná zmluva s týmto účelom nebude problém v budúcnosti pre mestskú časť, ak by sa majitelia priľahlých pozemkov prihlásili súdne o svoje práva, vtedajší právny zástupca mestskej časti O. Beracka kategoricky takýto prípad zamietol (zvukový záznam zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva zo dňa 06. 04. 2017, 39 min: p. Antoš: “Je to vaše kolektívne rozhodnutie a s jeho prípadnými dôsledkami sa bude musieť úrad vysporiadať.” 44 min. p. Antoš: “Územný plán je pre nás smerodajný”.  V dobrej viere za tento návrh zahlasovali všetci vtedajší poslanci. Následne mestská časť (ako správca a nie majiteľ pozemku) uzatvorila s novovytvoreným občianskym združením Krajšie Rusovce zmluvu o prenájme. OZ Krajšie Rusovce s pomocou OZ Rusovčan pred komunálnymi voľbami inštalovali na kraji tohto pozemku malé detské ihrisko.

Problém

Zvolené riešenie má však jeden zásadný problém, ktorý pozorný čitateľ asi tuší: bohužiaľ (a to myslím úprimne) nie je v súlade so zákonom. Súčasné dianie nedáva novej starostke na výber.

Spor je v zásade právny a dá sa sformulovať nasledovne: je možné, aby napriek platnému územnému plánu, ktorý definuje na pozemku cestu, miestni poslanci rozhodli, že tam bude park a ihrisko? Dnes treba povedať, že tak právnici, prokuratúra, ako aj Magistrát majú v tejto veci jasno: nie je to možné. Ak by MČ trvala na svojom, bude čeliť žalobám vlastníkov priľahlých pozemkov. Je viac ako pravdepodobné, že podľa existujúcej judikatúry z obdobných sporov, mestská časť tento spor prehrá a s veľkou pravdepodobnosťou bude musieť zaplatiť odškodné v desiatkach tisíc eur.

Dnešný stav však nie je nový. Aj keď sme o tom ako občania doteraz nevedeli, na predmetnom území sa plánovala výstavba (aj výstavba cesty) už dávno:

• V roku 2002 bola spracovaná urbanistická štúdia pre toto územie, ktorá je rešpektovaná Magistrátom ako súčasť celomestského územného plánu.
• Na základe tejto štúdie Magistrát už dvakrát v minulosti vydal záväzné stanoviská k investičnej činnosti v tomto území, podľa ktorých má daný pozemok slúžiť ako prístupová cesta a na umiestnenie inžinierskych sietí (napr. v roku 2007 pre spoločnosť VYV Residence, ktorá developovala územie pri Mínešskej ulici – kde žijú aj súčasní členovia OZ Krajšie Rusovce)
• Naša MČ územný plán mesta v tejto veci nikdy nerozporovala a dokonca v r. 2016 prijala územný plán zóny, ktorý priamo na danom mieste potvrdzuje umiestnenie cesty – presne na tej parcele, o ktorú sa dnes jedná.
• Na niektoré stavebné parcely v tejto lokalite (ktoré dnes vlastní developer) už dokonca naša MČ vydala v minulosti stavebné povolenie! Ich vydanie by nedávalo zmysel, ak by sa k nim nedalo dostať.  
• V roku 2012 bolo miestnym (20. 03. 2012) aj mestským zastupiteľstvom (31. 05. 2012) schválené Pomenovanie ulice Pri Žrebčíne (pozrite následné potvrdenie mestským zastupiteľstvom). Už vtedy bolo jasné, že tam tá cesta bude. V prvom prípade hlasoval “za” návrh aj poslanec R. Jenčík, v tom druhom nebol na hlasovaní prítomný.
• Vzhľadom na uvedené je následná snaha o inú funkciu na danom pozemku, než prístupová cesta, retroaktívna, čo je z právneho hľadiska neprípustné. Prípadné žaloby by sme prehrali.
• Preto Magistrát opakovane vyzval MČ Rusovce, aby ukončila nájomný vzťah, nakoľko je podľa vyjadrení jeho odborných útvarov v rozpore s územným plánom mesta a s účelom jeho využitia. Zároveň požiadal o vrátenie správy tejto parcely. Tomu by sme nemuseli vyhovieť (aj sme v decembri hlasovali ako poslanci proti). Fakty ale ukazujú, že z právneho hľadiska má Magistrát pravdu.
• Prokuratúra upozornila MČ na niekoľkonásobné pochybenia, okrem iného, že pozemok bol prenajatý na účel, ktorý nie je v súlade s funkčným využitím pozemku v zmysle záväznej časti územného plánu zóny. Stanovisko prokuratúry len zdôrazňuje právny problém, ktorému čelíme.

Obrázok 1: výňatok zo záväznej časti platného územného plánu pamiatkovej zóny je, bohužiaľ, jasný. Územný plán zóny bol schválený v apríli 2016.

Prečo starostka vypovedala zmluvu

To, že OZ Krajšie Rusovce osadilo ihrisko nelegálne, je v uvedenom kontexte drobnosť. Omnoho dôležitejšie je, že celé riešenie je v rozpore so zákonom. Správu pozemku s najväčšou pravdepodobnosťou preberie Magistrát (mestskí poslanci o tom budú hlasovať) a Rusovce s tým nič nespravia. Na to nemá žiadny vplyv ani existencia či neexistencia zmluvy MČ a OZ Krajšie Rusovce – ako sa nám snažia niektorí poslanci nahovoriť.

Na stretnutí zorganizovanom 27. 03. 2019 sa aj vedúci sekcie územného plánovania a sekcie nehnuteľného majetku na Magistráte jasne vyjadrili: MČ nikdy v tejto súvislosti nerozporovala územný plán, ten je platný a nie je možné takýmto spôsobom konať v rozpore s ním.

Ak by bol právny stav taký, že na danom mieste môže byť ihrisko a parčík, starostka by neváhala a stála by plne na strane verejného priestoru. Lenže právo je v tomto prípade na druhej strane. Ohýbanie pravidiel a zákonov je síce národným športom, my však chceme, aby sa pravidlá dodržiavali a zákon platil pre všetkých rovnako.
A samozrejme, je tu ešte morálna rovina: súčasné riešenie je v štýle “o tom, kedy bude platiť platný územný plán, rozhodneme podľa toho, kto vlastní pozemok”. Tu treba povedať, že akokoľvek máme v tejto veci iný názor, tento princíp je nebezpečný. Ak je takéto riešenie prípustné tu, je prípustné aj inde. Čo znamená, že každý občan, ktorý si kúpi v dobrej viere pozemok, môže prísť o možnosť využiť ho v súlade s územným plánom, ak sa tak miestni poslanci rozhodnú. Možnosti budúceho výpalníctva by tak boli takmer bezbrehé. Preto sa nie je čo čudovať, prečo všetci kompetentní zastávajú jasný názor.

Obrázok 2: príloha k zasadnutiu mestského zastupiteľstva 31. 5. 2012 ukazuje, aká hlboká retroaktivita by bola, keby sme pozemku dnes zmenili funkciu.

Kontext a okolnosti

V doterajšom texte som predpokladal dobrú vieru a snahu budovať zeleň a ihrisko, bez akýchkoľvek postranných úmyslov, a to na všetkých stranách. Netrúfam si povedať, že je to inak – som presvedčený, že kým sa nedokáže opak, musíme predpokladať dobrý úmysel. Musím však uviesť aj skutočnosti, ktoré celý problém rámcujú.

Prvou zaujímavosťou je, že územný plán zóny, ktorý definuje na danom pozemku cestu, schválili poslanci v apríli 2016 – viac ako rok po prvých výruboch. Tento dokument je základným kameňom, prečo dnes nie je možné na tomto mieste mať ihrisko, pretože nadradený územný plán nebol taký podrobný a nehovoril, kde presne má stáť cesta. To definuje až ÚPZ, za ktorý hlasovali všetci vládni poslanci, ktorí sa dnes bijú za ihrisko, zdržali sa len “opoziční” – dnešná starostka a Robo Kalmár. Prečo poslanci vtedy nebojovali na danom mieste za zeleň a schválili dokument, ktorý na mieste dnešného sporu definitívne prisúdil cestu, zostáva nejasné.

Otázky vyvoláva aj zmluva medzi firmou Rel Invest (nástupnická firma VYV Residence, ktorá územie pri Mínišskej ulici developovala) a firmou Lotus Design, a ostatnými majiteľmi pozemkov, na základe ktorej vyplatili podielny finančný príspevok na vybudovanie infraštruktúry v tejto lokalite. O tejto zmluve musel p. Antoš a jeho vtedajší zástupca R. Jenčík, vzhľadom na svoje kontakty, vedieť. Podstatným detailom v tomto je, že tieto financie vyplatili v čase, kedy už bola 3 mesiace na sporný pozemok podpísaná nájomná zmluva s OZ Krajšie Rusovce. Vec pôsobí pri bližšom pohľade tak trochu ako vyrovnávanie si účtov medzi dvoma developermi, aj keď tu sme v rovine hypotéz. Samozrejme, to nemení nič na veci, že by sme radšej mali ihrisko ako cestu, ale ukazuje to na realitu, že na ceste sa v zákulisí pracovalo aj v čase, keď v hľadáčiku kamier bolo ihrisko.

Na dokreslenie nepeknej reality bývalého vedenia MČ ešte možno dodať, že mnoho z nových obyvateľov tejto štvrte má postavené svoje obydlia v rozpore s platným územným plánom. Niekde prekračujú povolené percento zastavanosti, inde je polovica domu v priestore, ktorý územný plán už definuje ako zeleň či šport. Výnimky podpisoval exstarosta. Čo presne sa dialo, prečo boli tieto výnimky skôr pravidlom, si môžeme iba domýšľať.

Príznačné je, že starostka teraz čelí atakom z oboch strán: jedni tvrdia, že obhajuje záujmy developerov, druhá ju vidí ako súčasť organizovanej zločineckej skupiny. Pritom ide o problém, ktorý sa dnes dá riešiť už iba akceptovaním právneho stavu.

Petícia

Posledný pokus miestnych obyvateľov je petícia za zachovanie ihriska. Petícia je legitímny nástroj vyjadrenia občianskej vôle, ktorý si treba ctiť.

Osobne musím povedať, že mi je z celej kauzy smutno. Zlé, politicky motivované rozhodnutia v minulosti priniesli situáciu, ktorá už nemá dobré riešenia. Jedine zákonné. Zmenou cesty na ihrisko by sme otvorili proces zmien a doplnkov územného plánu zóny. Čo, napriek tvrdeniu niektorých poslancov, nie je otázka jedného hlasovania miestneho zastupiteľstva. Je to zdĺhavý proces získavania mnohých odborných stanovísk, na ktorých vrchole stojí súhlas Magistrátu. Ten určuje, či je daná zmena funkcie v súlade s územným plánom mesta. A keďže odpoveď Magistrátu na túto vec máme niekoľko krát potvrdenú (Magistrát sa stotožňuje so zachovaním komunikácie a nie ihriska, pretože berie do úvahy vlastnícke práva majiteľov, ktorí si tu kúpili pozemky v čase, kedy im už bola poskytnutá tzv. územno-plánovacia informácia, že majú pred domom plánovanú príjazdovú cestu k pozemkom), rešpektujeme jeho vôľu ako vlastníka pozemku.

Napriek tejto nepríjemnej situácii, je snahou hľadať miesto v oblasti Gaštanovej aleje, kde by verejný priestor a ihrisko mohli byť. Verím, že takúto snahu podporí aj OZ Krajšie Rusovce. O to sa budeme všetkými silami snažiť. Taká je naša odpoveď na petíciu, je to to jediné, čo spraviť môžeme.