Polčas vládnutia

Polčas vládnutia

Nezdá sa to, ale je to tak: od posledných komunálnych volieb uplynuli dva roky, takže sa nachádzame presne v polovici volebného obdobia.

Ako naši zastupitelia plnia svoje predsavzatia? Čo sa im podarilo a čo nie? Ako sa ich pôsobenie prejavuje v obci? V tomto čísle Našich Rusoviec sme sa pokúsili nezávislými očami zhodnotiť polčas vládnutia dnešnej politickej moci v Rusovciach.

Úvodom je potrebné povedať, že či už dopadne akékoľvek hodnotenie tohto volebného obdobia v prospech či neprospech vládnej moci, oboje treba pripísať dvom ľuďom. Väčšinu oficiálnej moci v obci držia v rukách starosta Dušan Antoš a jeho synovec a zástupca Radovan Jenčík, ktorý je zároveň mestským poslancom a pri mestskom zastupiteľstve predsedá aj územno-plánovacej komisii. Táto dvojica preto prirodzene nesie aj najväčšiu mieru zodpovednosti za stav obce.

Kvalita života (známka: 1-)

Kvalita života je pomerne komplexný ukazovateľ, ktorý pol volebného obdobia ovplyvní len veľmi málo. Odzrkadľuje celkový pocit zo života obyvateľov v danej obci. Z reakcií pri osobných rozhovoroch, médiách či na sociálnych sieťach je možné konštatovať, že kvalita života v Rusovciach je vnímaná ako veľmi dobrá. Ľudia využívajú výhody života na vidieku, blízkosť prírody, jazier, Dunaja, vidieckeho charakteru obce a zároveň výhody blízkosti veľkomesta a napojenia naň pomocou MHD. Rusovce zároveň poskytujú kvalitnú občiansku vybavenosť – niekoľko reštaurácií, obchodíkov, krčiem, športovísk, zdravotné stredisko, školu, škôlku a v poslednej dobe dokonca aj kino.

Ako všade, aj tu sa nájde veľa vecí, ktoré kvalitu života znižujú aj ľuďom, ktorí sa inak o život v Rusovciach nezaujímajú a chodia sem takpovediac iba prespať. Sú to napríklad vysoká hustota dopravy (a to už nielen v dopravnej špičke), trúbenie vlakov aj v nočných hodinách, hlučnosť aj počas nedele a sviatkov, hluk zo strelnice Ministerstva vnútra a podobne. Mnoho ľudí takéto problémy pomenúva iba na sociálnych sieťach a k ušiam zodpovedných sa často nedostanú. A ako možno vidno na odmietnutí regulácie hlučnosti počas víkendov pomocou VZN v predchádzajúcom volebnom období či nemastného-neslaného postoja ku strelnici, aj v prípade, že sa problémy dostanú na stôl zodpovedných, riešenie sa hľadá len ťažko.

Atmosféra v obci, úroveň demokracie (známka: 3-)

Od začiatku volebného obdobia dávala víťazná skupina okolo Dušana Antoša a Radovana Jenčíka dosť jasne najavo, kto je v Rusovciach pánom. Opoziční poslanci neboli prizvaní na rokovanie o pracovných komisiách, ktoré následne plne ovládli vládni poslanci (opozícia blahosklonne dostala „k dispozícii“ komisiu s náplňou riešenia susedských sporov). Do komisií neboli pustení ani občania navrhovaní opozíciou, čo nebolo v minulosti zvykom. Rusovské noviny sú plne v rukách vládnej zostavy, napriek tomu, že sú platené zo spoločných peňazí a mali by mať vyvážený obsah. Na zastupiteľstve neprebieha skutočná diskusia, keďže všetko dôležité je dohodnuté vopred, bez možnej prítomnosti verejnosti.

Je to smutné, ale je faktom, že taká koncentrácia moci v rukách úzkej skupiny ľudí, aká je dnes v Rusovciach, tu v období po roku 1989 ešte nebola.

Možno si poviete, že politické žabomyšie boje medzi vládnou mocou a opozíciou nie sú pre skutočný život dôležité. Bohužiaľ, nie je tomu celkom tak. Spôsob vedenia obce, miera otvorenosti alebo zákulisnosti, miera prijímania iných názorov a miera napojenia na miestnych oligarchov – to všetko spoluvytvára atmosféru v obci. To, či vedenie počúva názory iných, ovplyvňuje ľudí a priamo aj kvalitu ich života.

Atmosféra v obci má dve roviny. Pod pozlátkom dedinskej idyly, čo je obraz trpezlivo prezentovaný vládnou mocou, je rovina, ktorej znakmi sú nevraživosť, apatia a strach. Občania nemajú chuť zapájať sa do verejného života (malým príkladom môže byť voľba Rady školy, kde z rodičov cez 400 detí prišlo 33 rodičov). Kto si pamätá dobu pred 15 – 20 rokmi, asi stratu aktivity občanov zaregistroval. Čo je však horšie, je strach. Zažili sme to, keď sme riešili nelegálny výrub v lužnom lese: ľudia sa boja čokoľvek povedať. Naznačia, že niečo vedia, ale majú strach z mocných. Alebo keď sa snažíme zistiť, či tá zmena lesa na súkromnú záhradu je v poriadku, dostávame odpoveď „nechajte to tak“. Nie od vedenia obce – od bežných ľudí, ktorí majú dojem, že keby povedali, čo vedia, niekto by im to spočítal.

Súčasťou atmosféry je všadeprítomná moc peňazí. Prežívajúce občianske združenia sú rady, že dostanú pár sto Eur z miestneho rozpočtu, ale keď chcú vo verejnom rusovskom rozhlase oznámiť verejno-prospešnú akciu, musia si zaplatiť – lebo peniaze. Na druhej strane, neprimeraný starostovský plat si nikto netrúfne napadnúť a odmena, odsúhlasená vládnymi poslancami z obecných peňazí zástupcovi starostu, je následne darovaná škole ako gesto veľkorysosti, i keď finančný stav školy je výsledkom spravovania Rusoviec v posledných rokoch. Je to však jednoduchý a účinný spôsob, ako si zabezpečiť lojálnosť a tiež popularitu pre ďalšie voľby – z obecných financií.

Témou peňazí sa dostávame k hlavnému, zásadnému problému Rusoviec, čo je prepojenie politiky a biznisu. Volá sa to tiež oligarchický model demokracie, ktorého typickým znakom je prepojenie vládnej moci na obchodníkov, ktorí tak majú možnosti pre zarobenie veľkých peňazí mimo štandardnej konkurenčnej súťaže a ktorí celý systém nenápadne riadia.

Príkladom môže byť obchodovanie s pozemkami. Kontakty na úradoch môžu pomôcť k výmenám bezcenných pozemkov za parcely v tesnom extraviláne lukratívnej obce, samospráva zabezpečí zmenu charakteru územia a enormný zisk je na svete. V tomto biznis modele zostáva dosť peňazí na prípadné drobné pre obec (takže je možné tieto operácie prezentovať ako že sú v prospech obce) a na masírovanie verejnej mienky. Kto prichádza skrátka, je najmä charakter obce a demokracia ako taká, pretože výsledkom takto nastaveného systému spravidla je, že o veciach verejných reálne rozhodujú nevolení oligarchovia v pozadí. Zvolenie „svojich“ zástupcov si potom vedia zabezpečiť cez dobre nastavenú a zaplatenú profesionálnu kampaň.

Premýšľať o tom, že by naša samospráva robila maximum pre to, aby motivovala ľudí zapájať sa do verejného života, je v tomto kontexte smiešne. Aktívni občania nie sú v takto vystavanej spoločnosti vítaní. Tí, ktorí v minulosti chceli kde-tu nezištne pomôcť, nepoznajúc pozadie, skončili spravidla poznaním, že sú vyčleňovaní (v lepšom prípade tolerovaní, pričom za ich prácu si pripísalo zásluhy vedenie obce) a mnohí rezignovali.

Celkový stav, týkajúci sa atmosféry v obci, považujeme za dosť zlý a hodnotíme ho známkou 3-.

Informovanosť a transparentnosť (známka: 4)

V oblasti informovanosti občanov stav spred dvoch rokov viac-menej pretrváva, až na fakt, že v redakčnej rade už nie je nikto z opozície alebo opozíciou nominovaný. Pozitívom je, že Rusovské noviny dávajú občas priestor aj opozičným poslancom. Avšak celkové vyznenie periodika, ktoré by malo byť svojim charakterom verejnoprávne, je veľmi rozpačité a pôsobí dojmom straty energie. Aktívnu snahu informovať o dôležitých otázkach nevidieť – namiesto pomenovania vecí kľúčového významu (Rusovce-sever, zámer zmeny školského obvodu) vidíme najmä obhajobu vedenia obce a dlhodobé budovanie jeho imidžu v štýle “makáme pre vás”. Pravdepodobne si väčšina občanov už ani neuvedomuje, že obecné noviny by sa dali robiť úplne inak. Strata energie sa prejavuje aj v tom, že posledné čísla už nemajú svoju internetovú podobu.

Slabú informovanosť v niektorých oblastiach sa snažíme vyvážiť práve týmto časopisom, aby mali Rusovčania aj iný pohľad na dianie v obci.

Zaujímavou oblasťou je virtuálny svet sociálnych sietí, týkajúcich sa Rusoviec. Tu existuje akčná úderka anonymných profilov, ktoré rozbíjajú potenciálne diskusie, ktoré by mohli viesť ku kritike vedenia obce a treba povedať, že to robia dosť profesionálne. Ak by sme mali sklon ku konšpiráciám, povedali by sme, že na to asi boli vyškolení.

Hodnotenie transparentnosti priamo súvisí s článkom Rusovce v rebríčku otvorenosti na posledných priečkach, v ktorom sa detailnejšie venujeme jednotlivým nedostatkom. Najhorší výsledok z hodnotených mestských častí v Bratislave asi hovorí za všetko. Viac v uvedenom článku.

Doprava a územné plánovanie (známka: 4)

V oblasti dopravy obec ťahá spravidla za kratší koniec, pretože hlavný problém – ranné a poobedné špičky – riešiť vo vlastnej réžii nevie. Treba však povedať, že ide o stav, ktorý sa dal predvídať, keď Dušan Antoš plánoval, propagoval a presadzoval výstavby nových štvrtí. Plány na obchvat Rusoviec zhltli nemalé financie, ide však pravdepodobne o mŕtvy projekt, ktorý sa nikdy nedočká realizácie. Svetlom na konci tunela je tak iba napojenie na diaľnicu pri Čunove, čo je však vec ďalekej budúcnosti. Plánované nové otočisko autobusov je milé (bez irónie: palec hore), ale problémy dopravy nevyrieši.

O to nepochopiteľnejší je postoj dua Antoš-Jenčík tam, kde sa dalo plánovať dopredu. Hovoríme tu o kauze Rusovce-Sever. Tejto téme sme sa podrobne venovali v predchádzajúcich číslach, preto len stručne, čo je nové.

Čo sa neudialo, je akákoľvek reakcia zodpovedných na list, ktorý sme skoncipovali, aby sme upozornili na závažné nedostatky návrhu práve v oblasti dopravy – ide o rozpor s technickými normami, čo môže viesť v budúcnosti k vážnym problémom pre Rusovčanov. Upozornili sme na nerešpektovanie stanoviska Slovenskej správy ciest (SSC) a naliehavo sme žiadali nápravu. Bohužiaľ, kompetentní (vrátane vedenia našej obce) si nedali ani len tú prácu, aby sa unúvali odpovedať nám (!) a nami uvedené fakty odignorovali.

Čo sa naopak udialo, je protest prokurátorky voči rozhodnutiu Okresného úradu o tom, že materiál sa nemá posudzovať podľa zákona EIA. Prokurátorka uvádza, že naša MČ vo svojom stanovisku negovala pripomienky verejnosti (!!), a to konkrétne aj pripomienky k dopravnej časti materiálu. Okresný úrad toto stanovisko iba opísal, takže sa s pripomienkami dotknutej verejnosti vysporiadal nedostatočne a s mnohými vôbec.

Prokurátorka vypracovala svoj protest na základe stanoviska prof. Ing. arch. Maroša Finku a SSC, ale v zdôvodnení uvádza tie isté fakty, na ktoré sme upozorňovali aj my. Je obrovská škoda, že vedenie našej obce ignoruje všetko, čo nevzniklo v úzkom kruhu okolo starostu Antoša a jeho synovca Jenčíka. Dôsledkom je dnes veľký otáznik nad pokračovaním procesu a reálna hrozba, že nestihne byť ukončený do skončenia stavebnej uzávery, čo môže viesť k nežiaducej živelnej výstavbe, ako sme aj upozorňovali v spomínanom liste.

Škola a škôlka (známka: 3-)

Rusovská škola i škôlka zažila za nami sledované obdobie snáď najturbulentnejšie obdobie. Po takmer dramatickej výmene na poste riaditeľa školy, čo bola, podľa nášho názoru, zo strany vedenia obce len jednorazová akcia prejavu záujmu, budú rodičia detí navštevujúcich ZŠ i MŠ určite pozorne sledovať novinky, ktoré by malo priniesť nové vedenie školy, Rady školy i triedni dôverníci. Tieto zmeny budeme vedieť konkrétnejšie vyhodnotiť až s istým časovým odstupom. Nateraz im poskytneme „obligatórnych“ 100 dní na zorientovanie sa.

Pravdou však ostáva, že napriek prísľubom vedenia obce tu máme stále na stole problém s kapacitou školy aj „odlivom“ malých Rusovčanov za kvalitnejším vzdelaním do mesta.

Pokus starostu o prijatie VZN o spoločnom školskom obvode s Petržalkou, kde by v prípade nedostatku miest v našej škole museli dochádzať niektoré deti z novo vzniknutých ulíc Tehelného honu, bol na nápor rozhnevaných rodičov v štádiu pokusu stiahnutý z rokovania zastupiteľstva. Na nový návrh, prípadne zvolanie poradnej komisie, ktorá by pre danú situáciu hľadala riešenie, si budeme musieť ešte počkať. Budeme dúfať, že to čakanie sa nepreklopí až do nového školského roka, kedy sa tento problém objaví opäť. Bolo by totiž načase, aby obec radikálnejšie pristúpila k riešeniu kapacít našich školských zariadení. A to či už formou rozšírenia existujúcich objektov (podľa informácie riaditeľa školy sa do 2 rokov musí riešiť nadstavba – pravdepodobne 2 podlažná – školskej jedálne, kde by mali vzniknúť ďalšie triedy a učebne), resp. vysporiadaním pozemkov pod areálom školy. K druhej forme riešenia sa nám MČ vyjadrila stanoviskom, v ktorom uvádza, že „nakoľko majitelia spomínaných pozemkov očakávajú finančné vyrovnanie ako by sa jednalo o stavebné pozemky, je pozícia MČ veľmi zložitá, keďže jej financovanie a dlhodobá finančná situácia neumožňuje reálne vyriešenie problému školského areálu.“

Výrazným pozitívom vo výchove detí je fungovanie Súkromnej ZUŠ na Balkánskej ulici či aktivity Benitimu. Obe tieto organizácie ponúkajú pestrý voľnočasový program pre deti a mládež a za posledné 2 roky sa ich kapacitné možnosti naplnili na maximum. Prínos neformálneho a voľno-časového vzdelávania pochopilo aj vedenie obce či školy, keďže sa snažia obe tieto organizácie aspoň občasne zapájať do aktivít obce.

Kultúra, šport a komunitný život (známka: 2-)

Kultúrny, spoločenský i športový život v obci funguje aj posledné 2 roky v zabehnutých koľajach. Väčšinu aktivít i naďalej zastrešuje Miestny úrad spolu so svojou pravou rukou – OZ Rusovčan. Oceňujeme, že vidiecky charakter mestskej časti podčiarkujú práve aktivity typu dedinská zabíjačka, hody, MDD, Mikuláš či stretávania so seniormi.

Na škodu ostáva fakt, že sa OZ Rusovčan nepodarilo pokračovať v započatej tradícii organizovania Rusovského behu, ktorý mal výborný ohlas u účastníkov. Za jeho minulé ročníky patrí organizátorom naša pochvala a veríme, že sa do našej obce táto aktivita časom vráti.

Svoje stále miesto na poli komunitného života a stálicami na poli kultúry bezpochyby ostávajú OZ Kukulienka a DFS Gerulata.  Ani uplynulé dva roky nezaháľali a pokračujú v organizovaní pravidelných aktivít či oživujú viaceré akcie, ktoré organizuje mestská časť.

V poslednom období obnovilo svoju činnosť aj OZ Natura Rusovce, ktoré ako účastník konania riešilo predovšetkým nelegálne výruby na Gaštanovej aleji, ale aj opravu a opätovné osadenie lavičiek v parku.

Rôznorodý repertoár aktivít prinieslo posledné 2 roky do života obce OZ Vitus. Zastrešilo viacero aktivít pre rodiny s deťmi, ale aj modlitebné stretnutia mužov, stretnutia podnikateľov a teologické večery, ktoré si zvlášť našli svojich pravidelných účastníkov.

Za najvýraznejší kultúrny počin tohto roku môžeme s prehľadom označiť spustenie KINA. Tento malý veľký krok má „na svedomí“ vedenie SĽUKu a my im môžeme len a len tlieskať za výborný nápad a zaželať veľa spokojných návštevníkov.

Jediným výrazným športovým združením v Rusovciach aj naďalej ostáva MFK Rusovce. Okrem dlhoročnej práce s deťmi a mládežou organizuje aj vlastné akcie na podporu klubu.

Medzi aktivity, ktoré ozvláštňujú našu komunitu, avšak nie sú možno tak známe, určite patrí aj fungovanie miestneho petangového družstva, kurzy jógy, kurzy kváskového pečenia, kurzy keramiky a výroby prírodných mydiel, Memoriál M. Šišku vo varení gulášu či otvorenie podniku, kde sa „pivo mení na džem“.

Záverom je dôležité pripomenúť, že vekové zloženie obce sa za posledné roky výrazne zmenilo a priemerný Rusovčan má dnes okolo 45 rokov a aspoň 2 nedospelé deti. V tejto súvislosti by sa preto žiadalo viac kreativity a koncipovať aktivity, ktoré by miestny komunitný život viac stmelilo. Primárnym nositeľom tejto myšlienky by mal byť práve Miestny úrad. Ostatné je už v rukách šikovných, nápaditých a verejnosti naklonených ľudí, ktorých – veríme – je v našej obci dostatok. Čakajú len na prívetivejšie zázemie a výraznejšiu podporu zo strany vedenia obce, ktoré si podporu aktivít občanov vyberá veľmi selektívne.

Infraštruktúra a investície (známka: 3)

Ostatné dva roky sa niesli v znamení riešenia problémov v súvislosti s nezvládnutou realizáciou investícií z minulých období a dokončovaním rozrobeného. Ide najmä o dva veľké projekty cyklochodníkov Eurovelo a Servus Pontis, ako aj dokončenie kanalizácie na Maďarskej a Gerulatskej ulici. Pri týchto projektoch nešlo ani tak o menežovanie investičných akcií, ako o hasenie nezvládnutej implementácie projektov.

V prípade projektu Servus Pontis vládny audit zistil nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní propagačných aktivít. Jeho záverom, je že Rusovce musia vrátiť približne 45 tis. € z finančného príspevku. Kto za to nesie zodpovednosť? V Rusovciach nikto. Verejné obstarávanie zabezpečovala externá spoločnosť, zadanie formulovala „manažérka projektu“, ktorá bola na miestnom úrade zamestnaná len na dohodu. Jej právna zodpovednosť je minimálna a rovnako externá spoločnosť má dvere otvorené, aby sa vyhovorila na nedostatočné podklady poskytnuté miestnym úradom.

Ďalším projektom, ktorý je síce dokončený, ale existuje pri ňom hrozba finančnej ujmy pre mestskú časť, je cyklochodník Eurovelo. Ten sa podarilo postaviť na nevysporiadaných pozemkoch. Nikoho totiž nenapadlo preveriť majetkovoprávne pomery a skutočné trasovanie cyklochodníka v teréne. Rovnako aj následná krízová komunikácia s dotknutými vlastníkmi pozemkov bola neprofesionálna. Výsledok je ten, že dodnes nemá mestská časť zapísaný geometrický plán s časťou cyklochodníka a nevie k časti pozemkov pod ním preukázať ani žiadny právny vzťah.

Poslednou veľkou investičnou akciou je výstavba záverečnej etapy kanalizácie v centre Rusoviec. Tento projekt beží už z čias výstavby Gabčíkova. Pôvodne mala kanalizáciu postaviť Vodohospodárska výstavba v rámci vyvolaných investícií. V súčasnosti výstavu zastrešuje BVS, kde sa vedenie obce chváli, že má dobré kontakty. Napriek tomu sa stavba neúmerne ťahá a jej kolaudácia sa predpokladá až budúci rok. Súčasťou tejto výstavby boli aj problémy s rekonštrukciou dotknutých ciest a chodníkov, kde sa napríklad až po nespokojnosti verejnosti podarilo doladiť ich prevedenie v okolí kostola.

Všetky popísané investičné akcie a z nich vyplývajúce problémy majú spoločné znaky. Problémom sa v Rusovciach nepredchádza, problémy sa hasia. Najhorším zistením ale je, že vedenie obce zodpovedné za tento stav nie je schopné reflexie a poučenia sa, čo by nám, občanom, dávalo záruku, že sa to nebude opakovať. Namiesto toho sú kritika a upozorňovanie na nedostatky vnímané ako osobný útok.

Životné prostredie (známka: 2-)

Volebné obdobie začalo v Rusovciach kauzou nelegálneho výrubu asi 1 ha lesa medzi Gaštanovou alejou a parkom. Svojim pôvodom však ide o kauzu omnoho staršiu: na týchto pozemkoch ešte v roku 2002 starosta Dušan Antoš presadil budúcu výstavbu. Nelegálnosť výrubov sa týkala predovšetkým faktu, že investor ešte nemal platné povolenie (možno sa už dozvedel, že to bude na dlhšie, pretože na danom území sú aj chránené rastliny). Pôvodný – a z nášho pohľadu hlavný – problém však spočíval v samotnom zámere, prezentovanom v čase rozhodovania ako revitalizácia skládky. Poslanci si vtedy neoverili, že ide z väčšej časti o les a rozhodovali príliš dôverčivo – až do týchto výrubov málokto tušil, že ten les to má asi spočítané.

Investor sa však spálil. Predčasným – a teda nepovoleným – výrubom si život skomplikoval. K výrubu sa nehlási, a tak je páchateľ neznámy a kauza stále vyšetrovaná políciou. Územie je zarúbané a zarastené a aj investor už pozemky predal niekomu, kto má asi viac času.

Aktuálnejšie výruby sa udiali priamo na Gaštanovej aleji, avšak tieto sú už legálne a možno konštatovať, že pri nich je všetko v poriadku. Išlo o prestarnuté stromy, pričom náhradné výsadby sa udiali v súlade so štúdiou, ktorá vznikla v roku 2011 ako výsledok nášho aktivizmu – vtedy sa nám podarilo dať dokopy všetky záujmové skupiny v Rusovciach, aby sme v diskusiách dospeli k spoločnému návrhu budúceho vzhľadu Gaštanovej aleje. Úradu dnes slúži na pochvalu, že sa tejto štúdie drží. (Išlo o unikátnu aktivitu, len vlažne tolerovanú vládnou mocou – že jej výsledky sú akceptované, nie je v našej obci automatické, preto tá pochvala.)

Drobné pokroky v medziach zákona zaznamenávame v rusovskom parku – ide o ukončenú súťaž na dodávateľa projektovej dokumentácie rekonštrukcie kaštieľa. Tu treba povedať, že nám výrazne absentuje aktivita vedenia obce v prospech verejnoprospešného využitia prinajmenšom rusovského parku. Vlastníkom parku je štát, ale lobing v prospech občanov od vedenia obce by mal byť v takomto prípade samozrejmosťou.

Ako pozitívum zostáva fungovanie zberného dvora, bolo by však žiaduce lepšie o ňom informovať v okrajových častiach obce.

Najväčším problémom životného prostredia obce však zostáva asi kľúčová otázka: ako dlho a kam sa ešte budú Rusovce rozširovať na úkor lužného lesa? Z kruhov p. starostu je stále počuť, že už nie, ale pamätníci počuli rovnaké vyjadrenia už dávno a my zostávame spolu s nimi skeptickí (po kúskoch sa to, nakoniec, deje stále). Národný park Podunajsko by pomohol, ale jeho vyhlásenie je zatiaľ vzdialené.

Kategóriu životného prostredia hodnotíme známkou 2-. Za nelegálny výrub nemôže dnešné zastupiteľstvo a problémy sú viac v tom, čo obec nerobí, než v tom, čo robí.