Dobrá dedina je ako dobrá rodina. Členovia dobrej rodiny sa k sebe správajú slušne, navzájom si pomáhajú a odpúšťajú si drobné nedostatky. Nerobia medzi sebou rozdiely a po hádkach sa udobria bez následkov. S obyvateľmi dobrej dediny je to podobné – navzájom sa rešpektujú, nerobia medzi sebou rozdiely a problémy v dedine sa riešia pre dobro obyvateľov.
V dedinách s rýchlym rozvojom bývania a prudkým nárastom obyvateľstva môžu nastať trenice medzi novými prisťahovalcami a starousadlíkmi a dedina sa rozdelí na nových a starých. Noví obyvatelia si prinášajú svoje zvyky z predchádzajúcich bývaní a starí majú pocit, že dedina je ich a nováčikovia sa majú v plnej miere prispôsobiť. Nakoniec sa vytvoria dve skupiny obyvateľov – starí proti novým, ktoré sa navzájom nerešpektujú a komunikácia medzi skupinami sa komplikuje.
Prečo je to tak?
Z časti za to môže iracionálna chyba hodnotenia, tzv. in group / out group bias. Táto chyba hodnotenia je nám prirodzená a podliehame jej všetci. Členov našej skupiny považujeme za tých rozumnejších, vtipnejších a lepších, pričom členov tej druhej považujeme za nudných, povrchných a bez nápadov. Ak rozmýšľame nad členmi našej skupiny, aktivuje sa nám časť mozgu, ktorá sa nazýva medial prefrontal cortex – táto časť mozgu je aktívna, ak rozmýšľame alebo hodnotíme ľudí. Avšak ak rozmýšľame nad členmi inej skupiny, aktivuje sa iné centrum, anterior cingulate cortex, ktoré je zodpovedné za hodnotenie vecí. To znamená, že ak rozmýšľame nad členmi inej skupiny, hodnotíme ich ako veci – považujeme ich za „horších“ ľudí, ako sme my. V extrémnych prípadoch ich nepovažujeme za ľudské bytosti, ale za niečo menejcenné. Dôsledky takéhoto rozdelenia sú často katastrofálne.
Napríklad, predstavte si, že členovia zastupiteľstva majú urobiť rozhodnutie o výstavbe novej cesty, pričom si musia vybrať z viacerých možností a ich rozhodnutie má vážny vplyv na kvalitu bývania viacerých ulíc z dôvodu zvýšenej dopravy. V prípade, ak jednou z možností je vybudovať cestu, ktorá má prechádzať len cez nové ulice a členovia zastupiteľstva pozostávajú zo starousadlíkov, je veľmi pravdepodobné, že budú hluchí k argumentom obyvateľom nových ulíc a nakoniec vyberú alternatívu vhodnú iba pre starousadlíkov aj napriek tomu, že iné riešenia by boli viac vhodné pre všetkých obyvateľov. Jednoducho kvalita života nových obyvateľov bola hodnotená menej ako kvalita života tých, ktorí tu bývajú dlhšie.
A čo sa s tým dá robiť?
Jednoducho sa musíme stať členmi jednej skupiny – musíme nájsť to spoločné, čo nás spája. Vtedy si budeme vážiť svojich susedov, obec bude napredovať a obyvatelia nebudú strácať čas a energiu zbytočnými hádkami.
Myslím, že v Rusovciach sme všetci noví, pretože Rusovce boli osídlené už v staršej dobe bronzovej a odvtedy na tomto území žilo množstvo národov a národností. Moderné dejiny Rusoviec začínajú v novembri 1947 pripojením 3 maďarských obcí – Jaroviec, Rusoviec a Čunova k Československu, pričom väčšina pôvodných maďarských obyvateľov bola presunutá do Maďarska a v Rusovciach ostalo iba pár rodín. Následne do Rusoviec prichádzajú noví obyvatelia z rôznych častí Slovenska a toto prisťahovalectvo pretrváva až doteraz.
Dano Šarišský
