Ako ovplyvnil koronavírus ekológiu u nás a vo svete?

Ako ovplyvnil koronavírus ekológiu u nás a vo svete?

by chat_bubble_outline 0 comment(s)

Príchodom roku 2020 svet postihla pandémia koronavírusu, ktorá pretrváva doteraz. Našťastie, svitá nám na lepšie časy a vyzerá to tak, že aj prírode sa podarilo čiastočne zregenerovať. Bude to však našej planéte stačiť?

Zlepšené ovzdušie

Prísne opatrenia štátov, ktoré prinútili ľudí zostať doma, pomohli k výraznému zlepšeniu ovzdušia. Emisie oxidu dusičitého, jedného z najznámejších emisných prvkov a silne jedovatého plynu, sa počas pandémie podarilo zraziť až o 20%, čím sa nám podarilo dosiahnuť úroveň, aká tu bola v normálnom čase pred štrnástimi rokmi.

Veľmi pozitívnou správou bol aj pokles oxidu uhličitého vo vzduchu. Globálne emisie tohto plynu tento rok môžu klesnúť až o 7%. Slovensko je jednou zo 69 krajín sveta, ktoré tvoria 97% globálnych emisií oxidu uhličitého, no počas vrcholu pandémie klesli emisie na našom území až o 28%.

Stačí to?

Globálne denné emisie MtCO2/deň ukazujú pokles na úroveň roku 2007. Je to optimistické alebo pesimistické? Zdroj: Nature Climate Change, 2020: Global Carbon Project

Všetko sú to fantastické správy, ale má to jeden háčik. Sú to len dočasné zlepšenia. Akonáhle sa začneme vracať do „normálneho života“, na ktorý sme boli zvyknutí, emisie pôjdu opäť hore. Príroda priniesla dočasné riešenie, ktoré na pár mesiacov zníži emisie a dopad nášho spôsobu života na životné prostredie, no my potrebujeme nájsť riešenie trvalé, ktoré nebude ničiť ľudské životy a nebude mať dopad na súčasnú ekonómiu, ako tomu je teraz počas koronakrízy.

Negatívne efekty

Okrem dočasných zlepšení priniesla korona aj iné, menej pozitívne efekty pre životné prostredie. Príkladom môže byť rast globálneho dopytu po jednorazových obaloch – prirodzene, z hygienických dôvodov.

A kto by už len povedal, že vírus ovplyvní aj predpovede počasia, čo môže byť v budúcnosti pri predpovedi extrémnych javov kľúčové pre záchranu ľudských životov? Reč je o utlmenej leteckej doprave. 43 leteckých spoločností má 3000 lietadiel vybavených profesionálnym meteorologickým zariadením AMDAR, ktorý počas letu lietadla zaznamenáva vonkajšiu teplotu, rýchlosť a smer vetra, turbulencie a vlhkosť. Tieto dáta sa ďalej vysielajú na pozemné meteorologické stanice, kde meteorologický model spraví predpoveď počasia. Ak model nebude mať dostatok dát z atmosféry, nemá z čoho spraviť predpoveď, čo môže mať za následok zánik niektorých meteorologických staníc. Dočasným riešením sú meteorologické balóny, no tento spôsob je veľmi nákladný a nebude nikdy tak účinný, ako niekoľko stotisíc dát denne odovzdaných z lietadiel.

Hľadanie skutočných riešení

Z viacerých strán (napríklad od Eurokomisie) dnes môžeme počuť, že obnova po tejto kríze musí byť zelená. Podstatou tejto myšlienky je, aby sme sa po kríze nevracali do pôvodného normálu, ale aby sme hľadali nový normál, ekologicky prijateľnejší. Je to najmä apel na vlády, aby podporovali prechod na bezuhlíkovú ekonomiku a skutočné plnenie klimatických cieľov.

Čo môžeme urobiť my?

A teraz sa môžete pýtať: ako môžeme pomôcť my? Pri znižovaní emisií netreba hľadieť na toho druhého alebo len čakať na vládne kroky, ale treba začať od seba. Zelená obnova musí byť aj lokálna. Musíme apelovať na našich politikov, aby sa prestali používať pesticídy na poliach, ktoré zabíjajú najmä naše opeľovače, bez ktorých by azda ani život možný nebol. Alebo aby sme si začať vážiť les a nerúbať ho, pretože to sú naše pľúca.

Apelujme aj na samosprávy – zelené kritériá by mali byť dôležité aj pri lokálnom rozhodovaní. Musia byť tiež pripravené na extrémy, mať know-how pre prípad extrémov počasia aj spracované zásady civilnej obrany.

A napokon, žime aj my sami tak, aby sme neprinášali ďalšie bremeno pre prírodu. Odpadky nepatria do prírody, ale do nádob na to určených. Týmto by sme Vás radi upozornili aj na novo vznikajúcu ekologickú katastrofu s jednorázovými rúškami. Rúška nehádžte na zem ani do recyklačných kontajnerov, ale do čierneho zmesového kontajneru. Zabránime tým prípadnej druhej vlne, ale pomôžeme aj prírode, ktorá bude po koronakríze zaplnená opäť novým plastovým odpadom, ktorý sme počas pandémie používali viac ako pred ňou. A môžeme ísť aj ďalej. Zriadiť si dažďovú záhradu. Dopriať si menej exotiky. Kto môže, nech viac pracuje z domu. Môžeme nakupovať lokálne potraviny, uprednostniť bezobalové obchody… 

Život po koronakríze už nebude taký ľahký, ako bol. Môžeme očakávať čoraz väčšie a väčšie extrémy, ak sa nezačneme k prírode chovať rovnocenne. Ale stále máme možnosť uchopiť koronu ako príležitosť na zmenu k lepšiemu.

 

                               

Zdroje:

Jakub Mornár

Written by