Čo so strelnicou

Čo so strelnicou

by chat_bubble_outline 0 comment(s)

Pred prázdninami prebehlo na našom miestnom zastupiteľstve zaujímavé stretnutie: policajný prezident Štefan Hamran prišiel porozprávať, ako to je s našou strelnicou. Výsledkom jeho vystúpenia sú dve možné cesty – a my, Rusovčania, by sme si mali vybrať jednu z nich.

Keď to povieme stručne, dilema je takáto. Jedna možnosť je, že ministerstvo bude hľadať pre svoju strelnicu iný priestor, ďalej od obývaných zón ale v dostupnosti Bratislavy, kde vybuduje nové moderné zariadenie, ktoré našu strelnicu nahradí. Nebude to hneď, ale raz k tomu príde. Druhou možnosťou je investovať do našej strelnice, aby bola bezpečnejšia a možno aj trochu menej hlučná (to je však otázne, čo pripustil aj pán Hamran).

Ktorá z týchto dvoch možností je pre Rusovce lepšia? Bolo pre mňa prekvapením, že jeden súčasný poslanec (a kandidát na starostu) sa vyjadril, že má strelnicu rád a chcel by ju tu navždy. Má dojem, že vďaka strelnici sme v dnešnom nestabilnom svete bezpečnejší. Ponechajme bokom otázku, nakoľko je tento pocit založený na realite, zoberme ako fakt, že tu máme zastúpené oba tábory a bude našou spoločnou úlohou vybrať si.

Čo miesto nej?

Jeden z aspektov, ktoré by mohli pri premýšľaní a rozhodovaní zavážiť, je otázka: no dobre, strelnica nebude. Nebude hluk a nebude hroziť zablúdivšia guľka okolo hlavy, ako sa to stalo jednému môjmu kamarátovi. Ale čo s tým priestorom? Na vysadenie redkvičiek už asi vhodný nie je. Čo s ním?

Na tomto mieste by som rád prispel jedným nápadom. Čo keby som vám povedal, že existuje možnosť, ako efektne zameniť vojenskú strelnicu za čosi, čo naplno využije dané pozemky, nebude vojenského charakteru, ale naopak – bude prinášať globálny úžitok, dokonca bude príspevkom k problému zmeny klímy?

To, o čom hovorím, sa volá – na tomto mieste, prosím, sa na chvíľku zastavte, aby ste vytvorili chvíľu napätia a predstavte si krátku fanfáru – solárna farma.

Pre a proti

Áno, vidím pobavené pohľady niektorých z vás. Overené zdroje („písali to na fejsbúku“) vám možno hovoria, že fotovoltika sa nevypláca, že nemá návratnosť, že to je bublina a podobne.

V týchto výhradách vás viem ukľudniť. Dnes už neplatí, že fotovoltika sa neoplatí. V skutočnosti je dnes elektrina z fotovoltiky lacnejšia ako elektrina z fosílnych zdrojov, čo je aj tým, že len za posledných 10 rokov cena panelov spadla o 85 %.

Tu treba poctivo priznať, že fotovoltika (a tiež elektrina z vetra) má jeden zásadný technický problém, a to je uskladnenie energie. Fakt, že slnko nesvieti (a vietor nefúka) stále, ale elektrická sústava potrebuje byť neustále vyvážená, je najväčším dôvodom, prečo je ťažké mať omnoho viac elektriny z vetra a slnka. Potrebujeme elektrinu uskladňovať. Možnosti prečerpávacích elektrární, ktoré sú čiastkovým riešením, máme asi vyčerpané, potrebné sú iné riešenia.

Prečo by to práve dnes mohlo ísť

A tu je dobrá správa, ktorá môže znamenať veľkú zmenu hry. Slovensko sa už aktívne pripravuje na výrazné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov budovaním kapacity úložísk energie. Prvé veľkokapacitné batériové úložisko s kapacitou 35 MWh vznikne v Nižnej pri Piešťanoch – do prevádzky má byť spustené v r. 2025.

Saerbeck, Nemecko: 7 300 obyvateľov,
generovaná elektrina v bývalom vojenskom objekte: 29 MWh ročne

Tento pohyb súvisí s našim záväzkom do roku 2030 mať 25 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov (atóm sa sem nepočíta). Dnes sme na sedemnástich – čiže ako štát máme necelých 8 rokov na mnoho (slovom mnoho) MW inštalovaného výkonu zelenej elektriny.

V praxi to znamená, že štát bude potrebovať vybudovať solárne farmy. Presnejšie, mnoho solárnych fariem. Za 8 rokov totiž nie je možné stihnúť postaviť byrokraciou a dlhou výstavbou zaťažené veterné parky a už vôbec nie geotermálne riešenia.

Keď k tomu pripočítame fakt, že dnes si už všetci uvedomujeme akútnu potrebu znižovania závislosti na ruských zdrojoch, tlak na domáce a lokálne riešenia bude o to väčší.

Je preto v záujme samotného štátu, aby hľadal vhodné lokality pre solárne farmy. Taká lokalita pritom potrebuje spĺňať základné kritériá: musí byť dostatočne slnečná, mala by mať vybudované prístupové cesty, neďaleko by mala byť existujúca elektrická infraštruktúra. V ideálnom prípade by to nemala byť orná pôda, ideálne sú najmä tzv. “brownfields”, územia nejakým spôsobom poškodené a ťažko inak využiteľné.

Tu to celé začína do seba zapadať. Ako už veľmi správne chápete, naša strelnica je už na prvý pohľad ideálnym miestom pre takúto solárnu farmu.

Má takýto nápad šancu?

Bez kontextu vystúpenia pána Hamrana je to iba nápad, ktorý by potreboval veľa vecí domyslieť. Len tak od boku: kto by bol prevádzkovateľ elektrárne? Kto by bol investorom (a poberal aj príslušný zisk)? Pôjde o investíciu v ráde niekoľkých miliónov. A budú majitelia pozemkov súhlasiť so zmenou nájomcu? A bude štát naozaj ochotný o tom seriózne premýšľať a presťahovať si strelnicu niekam inam?

Ale v aktuálnej situácii máme my, Rusovčania, povedať: strelnicu chceme alebo nechceme. Ak ju nechceme, štát ústami pána policajného prezidenta sľúbil, že pre ňu bude hľadať inú lokalitu. Nebude to hneď, potrvá to roky, ale teraz ide o naše rozhodnutie, čo kdesi na konci dňa chceme. Tá cesta bude tak či tak dlhá (či už jedna alebo druhá), ale rozhodnutie je na nás tu a teraz.

Môj návrh je vymeniť hlučnú a nebezpečnú strelnicu za boj proti klimatickej kríze. Len si to predstavte. Také fotovoltické panely nevydávajú hluk, nesmrdia, nemajú žiadne vedľajšie efekty – okrem generovania elektriny bez simultánneho generovania CO2. A k tomu môžeme ako bonus pripočítať pár lokálnych pracovných pozícií a ešte by sme aj boli príkladom pre celé Slovensko.

Čo myslíte? Nejdeme do toho?

Zdroje:

Vlado Mokráň

Written by